Preskočiť na obsah

Bystrá (okres Brezno)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bystrá
obec
Kostol sv. Floriána
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Vodné toky Bystrianka, Štiavnička
Nadmorská výška 566 m n. m.
Súradnice 48°50′31″S 19°36′07″V / 48,841944°S 19,601944°V / 48.841944; 19.601944
Rozloha 15,87 km² (1 587 ha) [1]
Obyvateľstvo 148 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 9,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1563
Starosta Martin Alberty[3] (HLAS-SD)
PSČ 977 01 (pošta Brezno 1)
ŠÚJ 557251
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Bystrá 61
977 01  Brezno 1
E-mailová adresa info@bystra.sk
Telefón 619 53 80, 619 57 94
Fax 619 57 95
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bystrá (Brezno District)
Webová stránka: bystra.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bystrá je obec na Slovensku v okrese Brezno. Vo svojom logu nesie prívlastok Srdce Nízkych Tatier, nakoľko je centrom cestovného ruchu na južnej strane Chopka. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Viac infomácií je na webovej stránke obce www.bystra.sk

BYSTRÁ – r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tu v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816.

V roku 1896 sa obec osamostatnila. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je Bystrá znovu samostatnou obcou. Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Ubytovacia kapacita v obci Bystrá a Bystrianskej doline je cca 1000 lôžok. Bystrianska kvapľová jaskyňa ponúka okrem obhliadky prírodných, podzemných krás aj speleoterapiu – liečenie ochorení horných dýchacích ciest.

Počas SNP bola obec vypálená. Svedčia o tom zachované dobové fotografie, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Múzea SNP v Banskej Bystrici.[4]

Symboly obce:

Obec používa nový erb obce od roku 2006, kedy bola nájdená historická pečať obce. Historická pečať obce Bystrá bola základom pre vytvorenie súčasného erbu. Erb schválila Heradická komisia MV SR dňa 4. júla 2006. Erb obce: červenom štíte zlatá koruna prevýšená baníckymi kladivami (bicím a rozpájacím) previazanými zlatou mašľou a sprevádzanými hore a po bokoch zlatými osemhrotými hviezdami. Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/8), žltej (1/8), červenej (1/8), bielej (2/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi dotretiny jej listu.

Zdroj: www.bystra.sk

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Floriána, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1915.[5] Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi a opornými piliermi. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaplnka Panny Márie Lurdskej, nachádza sa pod kostolom sv. Floriána a bola postavená v roku 2001
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Kaplnka Sv.Jána Nepomuckého sa nachádza pri moste na pravom brehu Bystrianky, medzi dvoma lipami. Bola postavená  z pokút robotníkov Bystrianských hámrov v roku 1836. Sošku Sv.Jána Nepomuckého do kaplnky podľa ústneho podania zhotovil z dreva (čerešne) obyvateľ Bystrej pán Viliger. Táto soška bola v kaplnke do roku 1993, kedy bola neznámym zlodejom odcudzená. Od tejto doby  v kaplnke bol umiestnený obraz Panny Márie až do 24.6.2001, kedy bola posvätená pánom farárom Tadeuszom Mrzyglodom a v kaplnke umiestnená nová soška Svätého Jána Nepomuckého vyhotovená znovu obyvateľom Bystrej Milanom Boháčom st.
  • Drevená zvonica, drevená stavba z roku 1836. V roku 2014 ju zub času nahlodal natoľko, že bolo nutné ju rozobrať a na jej mieste vznikla nová zvonica s elektrifikovanými zvonmi.
  • Drevená socha sv. Floriána. Sochu na žiadosť starostu obce Bystrá Mariana Albertyho vyrezal talentovaný umelecký rezbár Jakub Skaloš. Ako predloha bola použitá socha sv. Floriána umiestnená na oltári  Rímskokatolíckeho kostola v Bystrej. Táto socha bola za účasti Bystrianskych hasičov slávnostne odhalená a vysvätená 8. mája 2016.

Čo sa oplatí navštíviť ?

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Bystrá Vás pozýva na príjemné chvíle oddychu v letnom a jesennom období, športové aktivity-turistiku, návštevu jaskyne s výbornou klímou, zberom liečivých rastlín, lesných plodov.

  • V letnom období sa organizujú kultúrne podujatia s účasťou významných umeleckých a športových osobností nášho života.
  • V zimnom období na lyžovanie, korčuľovanie a prechádzky krásnou zimnou prírodou.
  • V obci sa nachádza Bystrianska jaskyňa,  v ktorej sa uskutočňujú pobyty detí chorých na dýchacie orgány-speleoterapia.
  • Minispráva jaskyne Mŕtvych netopierov
  • Amfiteáter
  • Kolkáreň
  • Infocentrum
  • Stanica Rýchlej lekárskej pomoci
  • Sídlo Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – JUH
  • Turistický náučný chodník:

 Nová trasa začína pri ústrednej turistickej orientácií na Trangoške. Záchytné parkovisko, zastávka autobusu, horský hotel Trangoška a informačné stredisko NAPANT-u sú na dohľad. Spolu s chodníkom bol vybudovaný aj nový drevený prístrešok, ktorý zároveň slúži ako čakáreň na autobus. Pri turistickom rázcestníku začína náučný chodník Ďumbierskym krasom, ktorého trasa pokračuje hore Trangošskou dolinou k Jaskyni mŕtvych netopierov a z rovnakého smeru prichádza naša zelená značka od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drevený mostík preklenuje brehy Bystrianky a kopaný chodník na vzdialenosti 6,3 km s prevýšením 420 m zostupuje Bystrou dolinou k celoročnému stredisku rekreácie – Tále s golfovým ihriskom Sivý medveď. Popri chodníku je umiestnených niekoľko informačných panelov o lesnej kalamite. K turistickej vybavenosti nechýba desať drevených lavičiek. Pred rázcestím Tále – Stupka značka prechádza z chodníka na zvážnicu a po cca 1 400 m sa križuje s červeno značenou trasou Partizánskej cesty, ktorá vás cez most dovedie k službám na Táloch.

  • V strede obce sa nachádza Neogotický rímskokatolícky kostol sv. Floriána
  • Ďalej sa v obci nachádza sídlo lesnej správy „Ďumbier“.
  • Dobrovoľný hasičský zbor Bystrá

Ubytovanie a gastronómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce Bystrá sa nachádza viacero ubytovacích a gastronomických možností:

  • Hotely:

- Wellness hotel Bystrá

- Hotel Biela medvedica

- Hotel Partizán

- Hotel Srdiečko

  • Chaty:

- Chata Limba

- Chata pod Chopkom

- Chata Kosodrevina

- Zruby Bystrá

  • Apartmány:

- Simply relax apartment resort

  • Penzióny:

- Penzión Grand

- Penzión Eka

- Penzión Bystrinka pri jaskyni

- Penzión Dúhový pstruh

- Penzión Tále

  • Stravovanie:


Dobrovoľný hasičský zbor

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HISTÓRIA:

Začiatkom 20. storočia hasičstvo pomaly zapúštalo stále hlbšie a hlbšie korene. Pospolitý ľud mu dôveroval, lebo mu bezprostredne slúžilo, zjednocovalo ho a miestami šírilo aj pokrok. Nie inak to bolo aj v našej obci, kde hasiči organizovali rôzne zábavy, majálesy, juniálesy, hrali divadlá, v ktorých okrem občanov, nečlenov DHZ zapálených pre šírenie kultúry, účinkovalo aj mnoho hasičov. Prvý uchovaný zápis s hasičskou problematikou z našej obce je z 16. 2. 1922, kde na mimoriadnom zasadnutí obce bolo jednohlasne schválené nariadenie pána hlavného slúžneho. Prvé písomné záznamy z oblasti fungovania hasičského zboru v obci sú z 24.1.1926, kedy bol Ján Boháč zvolený do výboru Okresnej hasičskej jednoty v Brezne. Ale skutočne činný DHZ bol podľa miestnej kroniky založený 3. 8. 1933. Iniciátormi založenia DHZ v Bystrej boli už spomínaní Ján Boháč a vtedajší starosta obce Leopold Švantner.

  • VÝBOR DHZ BYSTRÁ:

Predseda:Ing. Lukáš Pavelko

Veliteľ: Matej Budinský

Tajomník: Ing. Dominika Skalošová

Pokladník: Milan Boháč

Kultúrny referent: Martin Alberty

Člen výboru: Milan Rafaj

Člen výboru: Peter Rafaj

Člen výboru: Milan Budinský

Revízor: Janka Komorová

Dobrovoľný hasičský zbor v Bystrej má pevnú a stabilnú základňu. V súčasnosti funguje aj občianske združenie DHZ Bystrá ŠPORT, ktoré sa zameriava najmä na športovú činnosť v hasičskom športe. Družstvá mužov sa pravidelne zúčastňuje pohárových súťaží a je začlenené v Regionálnej hasičskej lige Spiš (RHLS) kde dosahuje skvelé výsledky.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. TASR/TERAZ.sk. OBRAZOM: Takto vyzerali fašistami vypálené obce. Aké sú dnes?. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-08-29. Dostupné online [cit. 2023-04-22].
  5. Bystrá- Kostol sv. Floriána [online]. Oficiálne stránky obce Bystrá. Dostupné online. Archivované 2017-09-05 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]